Cestou z Mozartovho rodiska cez švajčiarske kopce až k hraniciam Lichtenštajnska

V tomto článku sa vrátim do roku 2010, kedy sme absolvovali cestu cez Rakúsko, Taliansko, do Švajčiarska a Lichtenštajnska.  

ZAČIATOK CESTY 

RAKÚSKO - SALZBURG 

Vyrážame skoro ráno zo Slovenska cez Rakúsko do soľného mesta a rodiska W. A. Mozarta - Salzburg. Je to mesto hradov, kočiarov ťažených koňmi a majestátnych kostolných veží. Salzburg leží na rieke Salzach niekoľko kilometrov od hraníc s Nemeckom. Na východnom brehu rieky sme prišli k Residentzplatz, okolo ktorého je staré mesto.

Z starého centra mesta sme museli trochu vybehnúť hore do kopca, až k pevnosti Hohensalzburg, odkiaľ bol krásny výhľad na celé mesto. Tak naše kroky smerovali k jednej z najkrajších stavieb v Salzburgu - k zámku Mirabell s jeho krásnymi záhradami na Mirabellplatz.

V Salzburgu nás ešte zaujímalo jedno miesto... a to rodný dom Mozarta..

Po prehliadke mesta, ktoré sme prešli za 3 hodinky, vrátane kávy aj obeda a výstupu k pevnosti, sme sa teda pobrali k podzemnému parkovisku.  Vyjsť zo Salzburgu. nebolo vôbec ľahké... keďže smerové tabule chýbali a my sme sa potrebovali dostať opäť na diaľnicu na Innsbruck... 

CESTA Z TALIANSKEHO PASSO DEL TONALE DO ŠVAJČIARSKEHO MESTA THUSIS

Po ceste z Rakúska sme sa dostali do susediaceho Talianska, konkrétne do lyžiarskeho strediska Passo del Tonale. Bola to ceste serpentínami, ale neodradilo nás to. Čím sme išli vyššie a vyššie, tým sa cesta zhoršovala. a pribúdalo aj snehu.

Bolo už aprílové obdobie, ale v Tonale to vyzeralo, že tam zima ešte neskončila.. keďže aj v deň nášho príchodu snežilo a. bola hustá hmla.. Na nasledujúce ráno sme mali ďalšiu snehovú nádielku. Situácia bola však už iná, keď sme pár kilometrov zišli dole do. Ponte di Legno,  Tam sme si dali kávu, resp. cappuccino, a ochutnali tiež bombardino.. známy horský nápoj s vaječného likéru, ktorý sa zohrieva pod parou.

 Vo vnútrozemí Európy sa nachádza malý štát s rozlohou len 41284 km². Hovoríme o Švajčiarsku, hornatej krajine, ktorá je najvyššie položeným štátom nášho svetadielu. Susedí s Talianskom, Francúzskom, Nemeckom, Rakúskom a Lichtenštajnskom. Tvorí ho 26 územných celkov.

Najsilnejšou stránkou Švajčiarska je nádherná príroda lákajúca návštevníkov v ktoromkoľvek ročnom období. Väčšinu územia zaberajú hory. Len samotné Alpy pokrývajú takmer 60% povrchu. Švajčiarska príroda s týčiacimi sa vrcholmi, horskými pastvinami, jazerami a vodopádmi ponúka množstvo turistických cestičiek, dobrodružné výstupy, veľkolepé výhľady a kvalitné podmienky na zimné športy. Navyše tu nájdete nejedno zaujímavé miesto, ktoré poteší každého milovníka histórie.  

Naša cesta pokračovala smerom do ďalšieho štátu - Švajčiarska, konkrétne cez St. Moritz až do mesta Thusis. Cesta bola celkom zaujímavá, už to bola iná krajina ako Taliansko.. v niečom podobná, v niečom odlišná. 

Toto je cesta na St. Moritz, ktorý nás až tak nenadchol.. ale možno to bolo tým, že ešte nebola sezóna. Po ceste sme videli ešte San Bernardino... až sme došli do nášho prvého cieľa - Thussis za našim priateľom Francom, ktorý tam vlastnil rodinný penzión s reštauráciou,.V Thussis sme prespali dve noci, jeden deň nás Franco zaviezol svojím autom do celkom úctyhodnej nadmorskej výšky 1 900 m. n. m. na svoju zimnú lyžiarsku chatu.

Z THUSIS CEZ VIA MALA DO NAJSTARŠIEHO ŠVAJČIARSKEHO MESTA CHUR 

Z Thussis sme sa presunuli do ďalších zaujímavých miest vo Švajčiarsku, konkrétne do Via Mala a potom nás ešte čakalo mestečko Chur.

Viamala alebo Via Mala - zlá cesta- je staroveký a notoricky známy úsek cesty pozdĺž Hinterrhein rieky medzi Zillis-Reischen a Thusis v kantóne Graubünden. Táto úzka tiesňava je najvážnejšou prekážkou v prístupe k dvom priesmykom: Splügen a San Bernardino.

Potom sme smerovali do mestečka Chur, hlavného mesta švajčiarskeho kantónu Graubunden. Leží na rieke Rýn a je zároveň najstarším mestom vo Švajčiarsku. V tomto mestečku sa nám veľmi páčilo.. malo zvláštnu atmosféru, aj keď tam chýbal turistický ruch a život v meste. Páčilo sa nám najmä v starej časti mesta Poststrasse, kde sme navštívili katedrálu sv. Luciusa - patróna mesta Chur. V Chure sú ďalšie dva dôležité kostoly - a to kostol sv. Martina, ktorý svojou vežou dominuje nad mestom, a kostol Nanebovzatia Panny Márie.

K Švajčiarsku sa ešte vrátim v inom článku, a v ňom navštívime mestá ako Zúrich, Luzern, Bellinzona a St. Gallen. 

ZO ŠVAJČIARSKA JE TO LEN NA SKOK DO LICHTENŠTAJNSKA 

Zo Švajčiarska už nebolo ďaleko do jedného z najmenších európskych štátov - Lichtenštajnska. My sme si to namierili do jeho hlavného mesta - Vaduz. .Krajina leží v údolí Rýna, medzi Alpským Rýnom a Alpami. Najvyšší bod je Grauspitz s výškou 2 599 m n. m.  Vaduz bolo vcelku príjemné mesto s typickým mestským ruchom, premávkou, historickými pamiatkami, múzeami a kaviarničkami. 

.Mesto ponúka návštevníkovi typickú regionálnu architektúru údolných miest. Dominantou je zámok (kniežacie sídlo) postavený na skale a hrdo dozerajúci na mesto pod ním. Žiaľ, táto stredoveká dominanta nie je verejnosti prístupná, nakoľko stále slúži na oficiálne štátne návštevy. V okolí hradu nájdete vyhliadkové plošiny ponúkajúce pohľad na mesto, vinice, Alpy - jednoducho na úchvatnú krajinu.

ZNOVA NAVŠTÍVIME RAKÚSKO

Z Lichtenštajnska sme sa presunuli do Rakúska a naša posledná zastávka bolo dolnorakúske mesto Melk. Mesto leží priamo na Dunaji a je vstupnou západnou bránou do Wachau, známej vinárskej oblasti. Celé územie údolia Wachau bolo zapísané do zoznamu historického dedičstva UNESCO - na malom priestore nájdete toľko architektonických štýlov ako nikde inde. V tomto meste nás najmä zaujímal benediktínsky kláštor, ktorý sme videli už po ceste cez Rakúsko do Talianska.

Táto najznámejšia atrakcia mesta - Benediktínsky kláštor v Melku vznikol v r. 1089 na mieste bývalého hradu. Najznámejšie časti Benediktínskeho kláštora sú Mramorová sála, knihovňa, výhliadková terasa a Kostol Sv. Petra a Pavla. Mestská radnica pochádza z r. 1575. Región sa preslávil aj vinohradníctvom a dobrým vínom. 

A tu sa končia potulky v apríli 2010, z Rakúska sme si to namierili priamo domov. Táto cesta bola ďalšou zo zaujímavých ciest po Európe. V krátkom čase sme navštívili dokopy 5 štátov, z toho 4 videli a prešli aj ako tí správni turisti... Rakúsko, Taliansko, Nemecko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Nemeckom sme len prechádzali... zatiaľ čo z Rakúska sme videli najprv soľné mesto Salzburg a po ceste späť dolnorakúske mesto Melk so zaujímavým benediktínskym kláštorom, z Talianska lyžiarske stredisko Passo del Tonale, Ponte di Legno, zároveň sme prechádzali celou oblasťou Trentino Alto Adige, okolie Bolzana a Merana.

Vo Švajčiarsku sme navštívili mestečko Thussis počas našej dvojdňovej návštevy u nášho kamaráta Franca a jeho rodiny, potom Via Mala, priesmyky St. Moritz a San Bernardino a mesto Chur. Našej pozornosti neunikol ani ďalší štát hraničiaci so Švajčiarskom - Lichtenštajnsko, konkrétne sme videli jeho hlavné mesto -Vaduz.