Dobrodružstvo začína aj končí v sicílskom Trapani
1. časť cestopisu o Sicílii
Opäť sa mysľou prenesiem do minulosti. Je rok 2013 a nás na konci leta čakala celkom dobrodružná cesta naprieč celou Sicíliou. Svoj trip sme začali aj končili v prímorskom meste Trapani.
Leteli sme z Krakowa o siedmej hodine večer a do sicílskeho Trapani sme prileteli niečo po deviatej hodine večer. Z letiska Birgi sme si zobrali taxík na ubytovanie, ktoré bolo vzdialené len 4 km od letiska (taxikár si vypýtal riadne mastnú sumu - 20€). Po ubytovaní sa ,sme sa vybalili a objednali si pizzu s donáškou kedže na blízku žiadna reštaurácia ani nič podobné nebolo.
Deň 2:
Nasledujúce ráno sme si vyzdvihli auto z požičovne, ktorým sme sa presúvali po celom ostrove... Hneď v úvode sme si to namierili do neďalekého mestečka Marsala Leží na západnom pobreží ostrova; je to štvrté najväčšie sicílske mesto. Mesto založili Feničania, ktorí utiekli z Mozje v r. 397 pred n. l. Usadili sa pri zátoke Capo Lilibeo, mesto nazvali Lilibaeum a opevnili hradbami silnými 7 m, ktoré mali zaručiť, že pôjde o posledné púnske sídlo, ktoré by mohli Rimania dobiť. Nakoniec mesto dobyli Arabi, ktorí mu dali súčasný názov Marsala. (Marsa - Alah znamená Boží prístav). Marsala je známa dezertným vínom Marsala. Mestské ulice lemujú krásne barokové budovy.
Po Marsale sme sa vybrali do ďalšieho blízkeho mesta Erice. Je to malé sicílske mestečko založené na bájnej hore Eryx už v dobe gréckej kolonizácie ostrova. Preslávilo sa chrámom Venuša, kde sa svojráznym spôsobom uctieval Venušin kult. V antickej dobe prežil tento chrám všetkých vládcov mesta, až ho v 11. storočí nechal zrovnať so zemou normanský dobyvateľ Roger I. a na jeho mieste dal postaviť hrad, ktorý možno vidieť dodnes. Erice sa nachádza len pár kilometrov od Trapani a je dobre dostupné aj keď nemáte prenajaté auto alebo moped. V súčasnej dobe pôsobí mestečko zvláštnym svojráznym dojmom, zvlášť keď vás v jeho uličkách zastihne hmla a podporí tak farbu kameňa, z ktorého boli vystavené domy a ktorým sú vydláždené ulice.
Z Erice sme sa vrátili lepšou cestou do Trapani.
Do Trapani prichádzame podvečer a tak sa najprv snažíme nájsť naše ubytovanie, ktoré ako sa ukazuje, je celkom blízko pobrežia a nie tak ďaleko aj do centra mesta. Už pri hľadaní človek cíti opojenie zo starých ošarpaných uličiek a slanou vôňou neďalekého mora. Na prvý pohľad sa mi tu páči. Zhodíme pár veci v izbe a vyberáme sa pozrieť si nočné mestečko.
Naokolo je niekoľko podnikov, voňavých miest, kde stoja na pulte pizzové koláče, taštičky z lístkového cesta, sladkostí a po domácky pripravené lasagne. Len teraz nepodľahnúť, pretože by tu človek zostal celý deň a talianska kuchyňa by mu nadobro pomotala hlavu. Prechádzku uličkami Trapani je najlepšie začať priamo pri pobreží, aby človek pochopil čo pre mesto znamená more. V zátoke sa pohupuje niekoľko rybárskych lodí a hŕstka starých mužov opravuje nekonečnú spleť sietí.
V dávnych časoch, ktorého stopy sa nám zachovali len na starých mozaikách sa Trapani spomína ako Drépanon, čiže kosák. Podľa jednej legendy ho na tomto mieste stratila bohyňa Deméter, keď sa márne snažila nájsť svoju dcéru Persefónu unesenú Hádesom do podsvetia a druhá legenda hovorí, že padol do mora bohovi Saturnovi a tak vzniklo mesto. Nech je už pravda akákoľvek, návštevník mesta si len spokojne povie, že sa im Trapani naozaj podarilo.
Deň 3:
Po raňajkách sme sa vybrali cestou cez záliv Castellammare del Golfo, kde sme si urobili krátku prestávku.
30 kilometrov od sicílskeho Trapani sa nachádza malebné mestečko, ktorého názov v preklade znamená vodná pevnosť v zálive. Aj keď je dnes obľúbenou turistickou destináciou, určite by ste o Castellammare del Golfo nepovedali, že odtiaľto pochádzalo množstvo slávnych americko-sicílskych mafiánov. Sicílčania z Castellammare rozpútali najmä v New Yorku vojnu rodín, ktorá poslúžila aj ako predloha pre svetoznámy film Krstný otec.
Dnes sa však v meste nemusíte ničoho báť - naopak v pokoji si môžete vychutnať prehliadku tunajšej pevnosti/hradu, či neďaleké slávne útesy Faraglioni di Scopello.
Ďalším našim cieľom bolo historické mestečko Segesta. Možno mnohí nevedia, že 2 z 10 najznámejších gréckych (dórskych) chrámov sa nachádzajú na Sicílii - Segesta a Agrigento.
Cesta z Trapani trvá 20 minút po diaľnici, v Segeste je veľké záchytné parkovisko a vstupné do chrámu stojí 10 eur. Čiže naše kroky smerovali ku chrámu. Pri zakupovaní lístkov sme zistili, že k amfiteátru chodí aj autobus takže sme si rovno kúpili lístky aj na bus, aby sme v tej horúčave nemuseli šľapať pešo až hore.
Ku chrámu viedlo pár schodov do kopca, ktoré sme zvládli ľavou zadnou. Odtiaľ bol krásny výhľad aj na okolitú prírodu, kopce a chrám bol priamo pred nami. Okrem amfiteátra sú tu aj ruiny pôvodného mesta a hradu, avšak ide skôr o zrúcaninu a tak musíte zapojiť veľa fantázie. Základňa 21 x 56 metrov s obrovskými stĺpmi pôsobí ohromujúco. Je to nádherná stavba, hoci nikdy nebola dokončená. Chrám v mestečku Segesta je postavený uprostred prírody, je oplotený, nedá sa ho dotýkať, iba obísť dokola.
Z tohto miesta sme mali veľmi dobrý pocit, dýchala z neho história a nebolo to ani fyzicky náročné. Samozrejme, aj my sme využili možnosť prepravy od chrámu k amfiteátru, autobusom, aj keď sa našli takí, ktorí si to vyšľapali pešo až hore. A cestou naspäť šofér autobusu niekoľkokrát zastavil so slovami "fotoooo" Len fotky cez sklo nikdy nevyjdu ako by sme chceli. Navyše, hore pri divadle sme stretli aj dvojicu slovenských turistov. Aj okolo Segesty bolo nádherné. Zaujímavý je kontrast modernej diaľnice a starodávneho divadla.
Ešte v to popoludnie sme sa presunuli zo Segesty do iného sicílskeho mesta Monreale. Slnečné počasie nám aj naďalej prialo, takže sme neváhali a pustili sa do prehliadky ďalšieho históriou nadýchaného mesta. Monreale je mesto v provincii Palermo ležiace na svahu hory Monte Caputo, ktoré sa vypína nad úrodným údolím zvaným "La Conca d´Oro" (Zlatá mušľa). Má cca. 30 000 obyvateľov a od Palerma je vzdialené 15 km.
Katedrála v Monreale je jednou z najväčších zachovaných pamiatok normanskej architektúry na svete. Je talianskou národnou pamiatkou a jedným z najdôležitejších turistických cieľov Sicílie. Tým, čo robí tento chrám tak nádherným, je predovšetkým 6,500 m² sklenených mozaík pokrývajúcich celý jeho interiér. Výnimkou je spodná časť stien, ktoré sú obložené mramorovými doskami oddelenými mozaikovými pásmi, sú celé steny, vrátane vnútorných aj vonkajších častí oblúkov, pokryté mozaikovými obrazmi v jasných farbách na zlatom podklade. Obrazy sú usporiadané do radov a oddelené horizontálnymi a vertikálnymi pásmi. V chóre je až päť týchto radov nad sebou.
Zážitkom bol aj výstup hore na vežu katedrály, odkiaľ bol krásny výhľad na okolie. Keď sme prechádzali tmavými chodbami k veži, naskytol sa nám pohľad aj na nádvorie benediktínskeho kláštora z 12. storočia, ktorý je súčasťou katedrály. Práve táto krížová chodba je tou časťou kláštora, ktorá sa zachovala v neporušenom stave s množstvom stĺpov, z ktorých ani len dva nie sú rovnaké.
Z Monreale náš čakal ešte presun do najobávanejšieho mesta na Sicílii - Palerma. Predpokladali sme, že to bude chaotické mesto.... ale že sa dostaneme do maximálnej dopravnej špičky, kde ak človek čakal pekne na červenej, tak na neho trúbili, že prečo nejde... a popritom ešte bolo treba dávať pozor na to, aby mu temperamentní Sicílčania neotrieskali auto z každej strany.. a z dvoch cestných pruhov si spravili štyri... aj napriek tomu to moja mamka zvládla na výbornú a nakoniec sme došli do nášho hotela blízko centra a navyše sme mohli auto zaparkovať bezpečne do hotelovej podzemnej garáže.
V Palerme už neboli takí príjemní ľudia.. nie že by boli zlí.. len už im prosto chýbala ta otvorenosť, ochota a priateľskosť voči turistom. A ďalšia vec, typická pre Palermo - žilo tam viac prisťahovalcov ako domácich.. teda tento pocit sme mali po našej večernej prechádzke po Palerme.
Mali sme pocit, že domáci večer ani nevychádzajú von, keď prídu z práce. Tých sme konečne videli až ráno, keď znova išli do práce. Bol to veľký rozdiel v porovnaní s tým čo sme v uliciach Palerma videli večer ... početné rodiny migrantov, ktoré si nás obzerali a tie tmavé uličky len zdvojnásobili náš prvotný strach z mesta. Dlhá ulica nás však zaviedla k štyrom fontánam, ktoré nazývajú Quattro canti, od ktorých keď sme odbočili doprava sme sa dostali k ďalšej hlavnej tepne Corso Vittorio Emanuele a tá nás zaviedla k celkom peknému námestíčku s reštauráciami. Tak tam sme sa teda rozhodli aj navečerať.
Ráno sa nám však už dýchalo lepšie v uličkách Palerma a tak čo sme si nestihli pozrieť večer, sme dobehli nasledujúce ráno, kedy sme sa vybrali ku známej Katedrále a iným pamätihodnostiam.
Deň 4:
Nasledujúci deň nás čakala skutočná prehliadka Palerma, len sme sa potrebovali poriadne zorientovať. Ale už z našej predošlej večernej prechádzky sme poznali hlavné body mesta, a tak nás opäť čakala tá istá cesta ako večer, len s tým rozdielom ,že v uliciach sme nevideli žiadne tváre černochov s divnými pohľadmi ,ale len zaneprázdnených a uponáhľaných Sicílčanov a pouličných predavačov.
Rozľahlé Palermo, piate najväčšie mesto Talianska a hlavné mesto Sicílie, leží v nížine Conca d'Oro, ktorú lemujú pahorky. Vďaka tropickej vegetácii a palmám pôsobí príjemným cudzokrajným dojmom. Jedinečná kombinácia normanskej a orientálnej architektúry, obdivuhodných záhrad a parkov dáva historickému jadru nezameniteľný ráz.
Od roku 2015 je Palermo zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Chránená časť zahŕňa sériu deviatich civilných a náboženských pamätihodností z doby Sicílskeho kráľovstva (1130-1194). Kráľovský palác na námestí Piazza Indipendenza je sídlom regionálnej vlády a múzeá astronómie. Okrem prepychovej sály Sala di Ruggero vnútri nájdete aj kaplnku Cappel Palatina, ktorej interiér patrí k najkrajším na svete.
Katedrála SANTA VERGINE MARIA ASSUNTA z 2. polovice 12. storočia stojí na námestí Piazza Cattedrale a je pokladaná za najvýznamnejšiu cirkevnú stavbu Palerma. Exteriér vykazuje gotické, islamské aj katalánske prvky a je zdobený filigránskymi motívmi. Neoklasicistický interiér je zariadený v jednoduchom a elegantnom štýle. Väčšina skulptúr pochádza od A. Gaginiho. V pravej kaplnke sa nachádza šesť kráľovských hrobiek a náhrobok cisára Friedricha II. Chrámový poklad zahŕňa omšové rúcha a šperky, pričom najcennejšie je zlatý diadém s drahokamami. Bol vyzdvihnutý z hrobky manželky Friedricha II., Constanze Aragónskej.
Palermo je mestom nekonečného vzrušenia a zaujímavých protikladov. Palermo je ťažké popísať a ešte ťažšie ho ignorovať. Typické južné stredomorské mesto, kypiace, rušné, ukričané a podmanivé. Kedysi hlavné mesto arabského emirátu, neskôr sídlo normanského kráľa a v 12. storočí najdôležitejšie mesto celej Európy. Dnes je skôr stelesnením úpadku a biedy než romantickej dekadencie.
Z Palerma naše kroky viedli do mestečka CEFALÚ.
Toto mesto má len 13 000 obyvateľov a zachovalo sa v takmer nenarušenej stredovekej podobe. Potom, čo sme konečne našli miesto na parkovanie, sme sa vybrali smerom k centru po hlavnej úzkej ulici Corso Ruggero, lemovanej strohými kvádrovými palácmi (takto nazývajú Taliani každú budovu v historickom centre) s gotickými oknami, až sme prišli k námestiu, kde sa vypínal Dóm, stavba, ktorej dve veže sme videli už počas cesty sem z veľkej diaľky. Vo vnútri je Staré mesto stiesnené a tmavé, smerom od mora ho chráni kyklopská stena, ktorej spodnú časť tvoria kamenné bloky zo starovekej éry.
Tento výlet po Sicílii som sa rozhodla rozdeliť na dve časti. Spolu sme na ostrove strávili 7 dní.
V ďalšej časti opíšem posledné tri dni, počas ktorých navštívime bájne Syrakúzy, mesto Enna a prímorské Aci Reale, Aci Trezza, Aci Castello. V Catanii sa stretneme s našou kamarátkou zo Slovenska, A v posledný deň budeme mať riadne nabitý deň, počas ktorého prejdeme antické mestá Agrigento a Sellinunte a na záver mestá Caltagirone a ,Sciacca.
