Grécko mojimi očami

Toto leto sme si ako našu dovolenkovú destináciu vybrali Grécko. Išli sme tam nielen za oddychom, ale hlavne za poznávaním krajiny a pamiatok. S výnimkou prvého dňa stráveného väčšinou na pláži, sme sa viackrát presúvali, balili aj vybaľovali. Keďže toto nebola typická dovolenka pri mori, ale poznávací zájazd, zmena miest je nutnou súčasťou.

Ak by som mala niečo o Grécku povedať, tak je to predovšetkým prekrásna krajina - nádherná vo svojej rozmanitosti, bohatá na históriu, čarovná vďaka pobrežiu a Egejskému moru. Keďže leží na juhu Európy, slnečné miestami aj tropické počasie sa nedá vylúčiť. Naša cesta sa odohrávala v júni, takže extrémnymi horúčavami sme netrpeli, aj keď zima nám určite pri 34 stupňoch Celzia nebola.

Priebeh cesty bol veľmi dobrý, aj napriek tomu, že sme do Grécka cestou tam šli autobusom cez Maďarsko, Srbsko a Macedónsko. Celá cesta trvala zhruba aj s prestávkami 24 hodín, vyrazili sme o siedmej ráno zo Slovenska a v gréckom letovisku PLATAMONAS sme boli už pred pol osmou ráno. 

Všetko bolo super, prostredie veľmi pekné, mestečko typické prímorské s kaviarničkami a obchodíkmi popri pobreží, ináč kávu tu robili vynikajúcu, ku ktorej automaticky dostanete fľašu vody v cene (2€ = espresso) Po ubytovaní sa sme si užili slnka a dostatočne si oddýchli aj pri bazéne.

Táto krajina nás privítala nielen nádherným okolím, stredomorskou klímou a profesionálnymi službami, ale aj výbornou a bohatou kuchyňou. 

budem pokračovať nasledujúcim, teda druhým dňom, ktorý pripadol na sobotu 15.6.2019. Tento deň v Grécku sme mali v pláne nepreležať celý na pláži, ale niečo z gréckej krajiny a kultúry aj vidieť. Takže plán bol jasný, už mi ostáva len prezradiť aj cieľ cesty: boli nim METEORY - ktoré patria k najúžasnejším miestam na svete. Sú to kláštory postavené v skalách v Thesálskej rovine, ktoré boli od 11. storočia významným centrom ortodoxnej cirkvi východu. Slovo Meteora znamená "skaly vo vzduchu". Na skalách Meteory stálo pôvodne až 24 kláštorov, ale do dnešného dňa sa zachovalo 13, z toho 6 je otvorených pre verejnosť.

Ešte predtým ako sme sa dostali k samotným kláštorom, sme mali prvú zastávku v tzv. dielničke na výrobu a predaj ikon. Tam nás už čakala miestna sprievodkyňa, ktorá nám viac priblížila písanie ikon, čo znamenajú, aký je presný postup. Zároveň sme si mohli nakúpiť rôzne suveníry aj ikony hneď vo vedľajšom obchodíku. k prvému sme sa miernymi serpentínami dostali ku kláštoru sv. Štefana (Agios Stefanos), ktorý bol už z diaľky nádherný. Tak sme po ceste mali možnosť vidieť aj druhý kláštor Varlaam. Pri obidvoch kláštoroch sme mali možnosť urobiť si množstvo záberov a kochať sa okolitou prírodou.

K ďalšiemu kláštoru sme sa po vystúpení z autobusu dostali po schodoch, ktoré viedli priamo k bránam kláštora Metamorphosis (Metamorfoseos).Možno tých schodov nebolo až tak málo, ale počas stúpania sme si hocikedy mohli urobiť prestávku a pokračovať vyššie, práve tie prestávky nám slúžili aj na to, aby sme si urobili krásne fotky spolu s nádhernými výhľadmi na okolité skaly a okolie. Pri vstupe do kláštora je nutné mať oblečené niečo dlhšie, ženy dlhšiu sukňu, poprípade šatku, ktorá by zakrývala krátke oblečenie, muži museli mať nohavice pod kolená alebo klasické dlhé nohavice.

Vstupné pre dospelého: 3€

Interiér a nádvorie kláštora bolo naozaj veľmi pekné, zachovalé, v podstate tam žijú mnísi dodnes. V areáli sú okrem centrálneho kostola aj tri svätyňe. Mali sme možnosť vidieť aj vzácne pamiatky ako sú napr. ostatky prvých zakladateľov kláštora Athanasia a Ioasafa, potom dary byzantských vodcov a patriarchov, rôzne kríže, ikony, sväté amulety, liturgické nádoby. V miestnej knižnici je zachovaných 600 starých výtlačkov.

Tieto kláštory sú silným miestom nielen pre veriaceho človeka, ale aj pre cestovateľa ako takého, lebo ukrývajú v sebe veľa pokladov vnútornej hodnoty a dýchajú starodávnou históriou. Po prehliadke sme mali opäť pauzu na fotenie a prechádzku po nádvorí a potom sme sa už každý individuálne vracali z kláštora schodmi dole až k autobusu.

Myslím si, že Meteory boli skvelým štartom do histórie Grécka a dávnej doby duchovného rastu a zároveň nenáročným výletom, ktorý bol naplánovaný na druhý deň dovolenky.

V tretí deň nás opäť čakal pestrá poznávací program: na začiatok sme navštívili grécku dedinku starý Panteleimon, potom nás to ťahalo k hore Olymp a horskej chate Stavros a na záver sme sa ocitli v nádhernej prírode v Národnom parku Olympus pri kaňone Enipeas.

Až doteraz som si myslela, že pýchou Grécka sú antické pamiatky a chrámy, krásne pobrežie a more, ale tento výlet ma presvedčil, že táto krajina v sebe ukrýva aj iné poklady - má úžasné horstvo, už po ceste sme videli rôzne pohoria a okolité kopce. Naša cesta pod Olympom smerovala najprv do starobylej dedinky PANTELEIMON, ktorú Gréci založili počas tureckej nadvlády, aj keď za posledné roky nemá stálych obyvateľov. Traduje sa, že v 19. storočí vypukla v dedine nákazlivá choroba, ktorá sa rýchlo šírila, a tak aby predišli náhlemu vymretiu obyvateľov, nakazených zavreli na istý čas do miestneho kostolíka (Agios Panteleimon). Tam im nosili potrebné jedlo a pitie, až jedného dňa celkom zázračne vyzdraveli. Na dôkaz toho tam aj dnes nájdete rôzne amulety ako poďakovania za uzdravenie blízkej osoby, alebo narodenie dieťaťa. V dedinke sme si mohli posedieť pri typickej gréckej káve alebo pohári vínka. Keďže bolo ešte len ráno, všade vládol pokoj, a aj keď bola nedeľa, pomaličky sa miestni zobúdzali, aby otvorili svoje kaviarničky a obchodíky s miestnymi produktami.

Po prehliadke Panteleimonu, sme sa teda vybrali k mýtickému pohoriu Olymp - sídlo 12 gréckych bohov, miesto, kde vládol boh Zeus. Tu nám naša úžasná sprievodkyňa porozprávala množstvo bájnych antických príbehov o bohoch a ich moci, o Deovi a Hére, Gaii a Uranosovi, Poseidonovi a veľa iných zaujímavých informácií. Po ceste sme mohli vidieť aj najvyšší vrchol Mytikas, ktorý bol zdolaný v roku 1913. Smerom k pohoriu sme mali menšiu prestávku na chate Stavros, odkiaľ sme už mohli priamo vidieť na Olymp.

Po ceste späť sme sa vybrali do mestečka Litochoro , stále sme v regióne Makedónia. Z parkoviska, kde nás vysadil autobus, sme sa pešo vybrali hore uličkami mesta ku kaňonu rieky Enipeas v Národnom parku Olympus. Ak máte radi turistiku (aj keď v tomto prípade išlo o nenáročnú túru po chodníku), toto miesto je na to ako stvorené. Spoločnosť vám budú robiť okolité stromy a skaly, príroda na tomto mieste je naozaj nadpozemsky krásna. Asi po približne 20 minútach sme sa dostali až ku vodopádu, pri ktorom sa dali urobiť pekné zábery. Kulisu nám tvorili nádherné výhľady na lesnaté kopce a skaly. Tento deň nemohol byť krajším, ak sme sa ocitli v prírode, vdychovali čerstvý vzduch a vôňu stromov.

Po návrate do autobusu sme sa ešte zastavili v kláštore sv. Dionýza z 15. storočia v mestečku Litochoro, ktoré stál na čarovnom mieste obkolesený lesom.

Mierne unavení, ale nabití vnútornou energiou sme sa mohli vrátiť do hotela, do nášho letoviska, v blízkosti ktorého sme mali ešte na programe ochutnávku vína a miestnej kuchyne - menu pozostávalo z predjedla vo forme gréckeho šalátu, plnenej papriky a klobásky so zemiakmi a fazuľou v paradajkovej omáčke a dezertu baklava.

Ak by som mala zhodnotiť tento deň, bol plný všetkého, čo k výletu patrí - od ľahšej turistiky, návštevy starých mestečiek a pamätihodností až po gurmánsky zážitok v závere.

4.deň.:DELFY

V poradí štvrtý deň sme mali na programe ďalšie mýtické miesto a to antické mesto Delfy - Delphi sa nachádzajú na južnom úpätí pohoria Parnasos nad Korintským zálivom. Toto miesto je známe panhelénskou svätyňou s jednou z najvýznamnejších veštiarní v starovekom Grécku. Delfy boli tiež miestom konania Pýthijských hier.

Do Delph sme sa vybrali v predpoludňajších hodinách. Toto antické miesto ma uchvátilo už od prvého momentu, kedy sme vstúpili do areálu. Stúpalo sa do miernej výšky, odkiaľ boli z každej strany úžasné výhľady. Asi v tretine cesty sme mohli zazrieť Apolónov chrám, teda zvyšky chrámu, ktoré ostali po tom, čo sa stĺpy Apolonovho chrámu po zemetrasení zrútili.

Z rozprávania našej sprievodkyne sme sa dozvedeli, že starí Gréci považovali Delfy za stred zeme, viaže sa k tomu aj mýtus o tom ako Zeus vypudil dva orly a kde sa stretli, tam bol vraj stred sveta - a tým miestom boli Delphi - nazývané aj "pupok sveta", ktorý sme na vlastné oči mohli vidieť v múzeu v Delfách.

Delfy sú po celý rok cieľom turistov. Ak navštívite Delfy, stanete sa súčasťou tradície starej viac ako 3 000 rokov. Už v 12. storočí sem smerovali pútnici, aby poprosili najznámejšiu starovekú veštkyňu Pythiu o radu. Miesto, kde veštkyňa sedávala, je označené ako Sibylina skala a ktorú sme mali možnosť vidieť na posvätnej ceste hore svahom k troskám chrámu boha Apollóna. Ten pochádza zo 4. storočia pred n. l. a objavili ho francúzski archeológovia v r. 1892. Od tej doby sa podarilo znovu vztýčiť šesť dórskych stĺpov a tak aspoň sčasti chrámu vrátiť bývalú vznešenosť.

Naproti Apollonovmu chrámu sme zazreli obdivuhodne zachovalé divadlo z 4. storočia pred n. l. Do hľadiska sa v tej dobe vošlo až 5 000 divákov. Ak sme vystúpili ešte o niečo vyššie do kopca, za divadlom sme uvideli štadión, jeden z najlepších svojho druhu v Grécku. Do dnešných čias sa zachovala väčšina sedadiel, dokonca i sedadlá pre prominentných divákov. Na štadióne s kapacitou 7 000 miest sa vždy po štyroch rokoch konali Pythijské hry, ktoré boli obdobou olympiády.

Po prezretí si celého antického areálu sme zišli dole až k múzeu, kde najznámejším exponátom je bronzová socha známa ako "Vozka", nájdená v r. 1896. Zrejme bola zhotovená na pamiatku víťazstva v pretekoch kočiarov pri Pythijských hrách konajúcich sa v r. 478 pred n. l. Druhým najdôležitejším exponátom je súsošie známe pod názvom "trojica tancujúci dievčat", ktoré vraj slúžilo ako opora trojnožky, na ktorej Pythia sedela pri veštení. V múzeu sme si ešte všimli pozostatky sochy býka životnej veľkosti zhotovenej zo strieborných platov a zlata.

Po prehliadke antických pamiatok sme si po horúcom dni mohli na terase jednej delfskej reštaurácie mohli vychutnať neskorý obed - grécky gyros - a na takomto mieste s ešte krajším výhľadom na Korintský záliv chutil naozaj božsky.

Po obede nás čakal presun na juh, a 20 - minútová plavba z mestečka Rio - Antirio. 

Piaty poznávací deň sme mali na programe ďalšie antické mestá ako Mykény, Epidaurus a prímorské mestečko Nafplio, ktoré bolo kedysi hlavným mestom Grécka.

Na Mykény a Epidaurus som sa veľmi tešila, pretože mám rada históriu, a antické obdobie obzvlášť. Po vstupe do Mykén sme opustili autobus, ktorý ostával na blízkom parkovisku a vybrali sa do archeologického areálu - naše prvé kroky viedli k hrobke kráľa Atrea, ktorú objavil známy archeológ Schliemann. Ten prišiel aj na to, že Mykény neboli hlinou tak ako Trója. Rovnako ako známy archeológ, aj my z dejín Grécka vieme čo to o Trójskej vojne. Schliemann mal už od detstva sen po tom, čo spoznal Homérovo dielo a zaumienil si, že toto miesto - mesto raz objaví. Vo svojom obore bol naozaj cieľavedomý, a nenechal sa odradiť rôznymi prekážkami, hovoril plynule 4 jazykmi. Začal pátrať po Tróji, dejisku Homérovej Iliady. Presídlil do Mykén, kde pátral po hrobkách starovekých mykénskych kráľov.

Z histórie sa vrátim k našej ceste, do Mykén sme vchádzali cez hradby a leviu bránu do Mykénskeho hradu, z ktorého sa veľa nezachovalo. Napriek tomu malo toto miesto v sebe ducha minulosti, v tzv. Agore sme mohli vidieť hrobky kráľov, ktoré objavili, aj keď to laicky vyzeralo ako väčšie jamy. Zvláštnosťou bolo, že vtedy mŕtvych pochovávali v kupolovitých hroboch, napr. Átreova hrobka je presne v tomto tvare, nachádzala sa tam tiež pokladnica. Od sprievodkyne sme sa tiež dozvedeli, že v Mykénach žili svojho času aj Achájci, ktorých symbolom bol lev, a preto dali vybudovať tzv. Leviu bránu pri vstupe do hradu. Nad bránou sú v skale vytesané dva levy otočené tvárou k sebe, v dnešnej podobe bohužiaľ vidno len ich telá, hlavy už viditeľné nie sú. Na tomto hrade sú kyklopské hradby. Trójskou vojnou začali Mykény upadať a okolo roku 1200 pred n. l. tu vtrhli dórske kmene, ktoré priniesli železo. Tým sa uzatvára tzv. Mykénske obdobie - alebo tiež bronzové obdobie.

Z Mykén to už nebolo autubosom ďaleko aj do ďalšieho antického mesta - Epidaurus. Archeologický areál Epidauru bol oproti Mykénam rozľahlejší a zachovalejší. Epidaurus sa považuje za Asklépiovo centrum - ktorý bol známy svojim liečiteľstvom - symbolom toho je palica ovinutá hadom, ktorá je znamením životnej sily a zdravia.

Jedným z najkrajších archeologických nálezísk v Grécku je staroveké divadlo, ktoré sme poľahky našli. Vzhľadom k vynikajúcim akustickým vlastnostiam bolo zrenovované a v súčasnej dobe je dosť využívané počas Athénskeho letného divadelného festivalu Divadlo bolo postavené v 4. storočí pred n. l. V 55 radoch sedadiel sa pohodlne usadí 14 000 divákov. Niektorí z nás si vyšli po schodoch až na samý vrch, odkiaľ bol nádherný výhľad na okolie aj na pódium dole. Škoda len, že tam nehrala hudba, aj keď sme si na pár minút mohli vypočuť jedného amatérskeho speváka, ktorý vôbec nespieval zle. V Epidaure boli svojho času vychýrené kúpele a nachádzal sa tam aj dom pre hostí. V areáli sme videli tiež zvyšky chrámov a štadióna, na ktorom sa konali rôzne kultové hry na Asklépiovu počesť.

Po Epidaure sme sa teda vybrali ešte na jedno magické miesto - a to do prímorského mestečka Nafplio. Nafplio je najkrajšie mesto celého Peloponézu. Jeho kúzlo pramení hlavne zo stredovekej architektúry starého mesta, ktoré bolo vybudované počas druhej benátskej okupácie, nehovoriac o hradoch rysujúcich sa na obzore a nádherných vyhliadkach.

Ako sme sa dozvedeli, kedysi to bolo hlavné mesto Grécka. Žije tu okolo 34 000 obyvateľov. Leží hneď pri mori, Vstup do mesta tvorí pevnosť Palamidi, odkiaľ sme mali nádherný výhľad nielen na more a okolie, ale priamo na určitý bod na mori, ktorý sa nedal prehliadnuť. Na ostrovčeku smerom k zálivu stojí ďalšia menšia pevnosť, známa pod názvom Bourtzi. Bola postavená počas benátskej okupácie v 15. storočí pred n. l. a je známa vďaka miestnym zradným vodám. More tu na prvý pohľad vyzerá byť hlboké, ale v skutočnosti tu pre lode vedie len jediná splavná cesta do Nafplia.

Aj tento deň bol plný zážitkov a objavovania starovekého sveta antiky a tiež spríjemnený prechádzkou v mestečku Nafplio, odkiaľ sme si mohli urobiť až niekoľko nezabudnuteľných panoramatických záberov. Ak by som si mala vybrať, ktoré z troch spomínaných miest ma zaujalo najviac, tak by som si asi pravdepodobne nevedela vybrať to pravé - Mykény aj Epidaurus ma nadchli svojou bohatou minulosťou a zachovanými náleziskami, zatiaľ čo Nafplio ma okúzlilo výhľadmi, ktoré doslova lahodili oku. Ak sa sem niekedy vyberiete, tieto miesta by ste určite nemali vynechať, či už budete cestovať za poznávaním alebo odpočinkom.

6.deň: Atény

Hovorí sa, že pri ceste po Grécku by sa malo začať alebo končiť Aténami - centrom antického sveta. My sme si Atény nechali až na samý koniec našej cestovateľskej šnúry. Aj keď to bol už náš šiesty poznávací deň, Atény sme nemohli vynechať. A počasie s nami ako tak spolupracovalo - ušetrilo nás totiž horúčav, v ktorých sa ťažšie chodí po pamiatkach. V tento deň sme mali trochu pod mrakom, čo nám samozrejme vyhovovalo. Pri písaní týchto riadkov mám v TV práve zapnuté správy, kde hlásia, že v tieto dni sú v Aténach neznesiteľné 40-stupňové horúčavy. Uff, tak my sme dopadli ešte dobre!

Ale vrátim sa teda k samotnému výletu. Po vyzdvihnutí si vstupeniek sme sa celá skupina presunuli do areálu pod Akropolu. Po rozhliadnutí sa, vidiac naozaj veľké množstvo turistov, sme usúdili, že toto je asi najnavštevovanejšie miesto v Grécku. Atény sú preplnené dejinami. V pláne sme mali navštíviť Parthenon - pochopiteľne - ale poblízku sme mohli zazrieť aj iné pamiatky.

Akro poli znamená "horné mesto" a svoje akropoly vlastnia mnohé grécke mestá. Atény majú najznámejšiu akropolu, korunovanú Parthenonom. Či už ho zbadáte za denného svetla cestou z letiska, alebo v noci z hotelového balkónu alebo zblízka pri návšteve, uznáte, že Parthenon je dominantou Atén, stálou pripomienkou zlatej doby antického Grécka.

Zachované stavby pochádzajú väčšinou z 5. storočia pred n. l., kedy počas zlatého veku Periklova dosiahli Atény vrcholný rozkvet. Perikles najal z miestnych ľudí tých najlepších vo svojom odbore, vrátane sochára Feidia, ktorý viedol umelecké práce na chráme Parthenon - ide o prvú stavbu, ktorá vyrástla na ploche Akropoly. Za celkový návrh a konštrukciu stavby zodpovedal výborný architekt Iktinos. Dnes je dobre známe, že konštrukcia Parthenonu neobsahuje jedinú rovnú líniu a na prvý pohľad zrejmú symetriu tvoria zľahka sa zužujúce stĺpy a stupienky. Hlavným bodom stavby bola pôvodne 12 m vysoká pozlátená socha bohyne Athény, po ktorej dostalo meno aj samotné mesto. Stavbu stavali 9 rokov a dokončená bola v r. 438 pred n. l. Je zhotovená z mramoru vyťaženého z miestnych lomov. Zlomky železa v mramore dodávajú stavbe vo večernom svetle nádherný hrejivo zlatistý lesk.

Počas toho, ako sme prechádzali Akropolou, nás na malú chvíľu zastihol dážď, a pomaly sme sa museli zísť dole k múzeu, čo však nebolo na škodu, lebo väčší prehánky prišli až tesne potom. Návšteva múzea už bola inviduálna a zároveň ideálne miesto ako sa skryť pred dažďom.

Po prehliadke Akropoly sme sa vybrali do starej, avšak hojne navštevovanej štvrti Plaka. Navštívili sme aj tzv. zlatú uličku, ktorá hýrila obchodíkmi, kaviarňami a reštauráciami.

Moderná časť mesta nás naopak sklamala, prechádzajúc autobusom cez mesto sme mohli vidieť staré, neopravené budovy, až na pár výnimiek. Jediným svetlým bodom bola časť Syntagma - námestie, kde sa nachádza budova Parlamentu, pred ktorým sa každú hodinu mení stráž.

V Athénach žije takmer 4 milióny obyvateľov - tretina gréckej populácie. Letné olympijské hry v r. 2004 v Aténach sa stali skvelou motiváciou pre zmenu. Rýchlo boli dokončené všetky polovičaté projekty, ktorých realizácia sa vliekla dlhé roky, ako je stanica metra Syntagma či námestie Omonoia. Úprava vzhľadu mesta oživila množstvo doposiaľ zanedbávaných domových priečelí, (aj keď sme sa dozvedeli, že mnohé z domov boli opravené len z prednej strany, zatiaľ čo zadná a bočná časť bola pôvodná, čiže neopravená), chodníky skrášlil ružový mramor. Posledný, rozlúčkový deň sme hodinku strávili v Thessalonikách, niekdajšom Solúne.

Toto je len zlomok toho, čo všetko sa dá spoznávať v Grécku - od severných oblastí Makedónie až po južnejšie smerom k Peloponézu. Všetko záleží, koľko dní si zvolíte na svoju cestu - či už je to vnútrozemie alebo grécke ostrovy. Niekedy je ťažké rozhodnúť sa, kde je krajšie. Dôležité je mať dobrú motiváciu, cestovateľského ducha a otvorenú myseľ.