Naša prvá cesta do Kanady
Naša prvá cesta do Kanady
Je začiatok marca a my vyrážame na iný kontinent, až k Tichému oceánu. Náš cieľ je mesto v Britskej Kolumbii, kanadský Vancouver. Čakal nás dlhý let a časový posun, ktorý bolo potrebné zvládnuť. Vancouver nás privítal mrholením a ruchom veľkomesta. Po 11 hodinách letu s prestupom vo Frankfurte sa skytrainom presúvame do centra, smerom k ubytovaniu. Potom, čo sa vybalíme a oddýchneme, ideme si pozrieť večerné mesto. Vysvietené mrakodrapy, ulice plné ľudí a všetky vône sveta sa navzájom miešajú. Vlastným tempom sa dostávame k prístavu v Downtowne, odkiaľ vidíme niektoré dominanty mesta. Túto večernú prechádzku využívame hlavne na prekonanie jet-lagu.
Na druhý deň nás čaká prehliadka centra Downtownu (časť Eastside), pri ktorej nemôžeme vynechať štadión, Gastown, čínsku štvrť, technické múzeum a pod. Ulicou Hastings len prechádzame, odporúčajú nám nič nefotiť, na tejto ulici totiž žije väčšia komunita drogovo závislých v skupinkách. Cez túto ulicu je lepšie prejsť len autom. Udivuje ma, že je to neďaleko historického centra, ale aj to je súčasť života vo veľkomeste. Rušná štvrť Gastown je známa vďaka pískajúcim parným hodinám, no mnohí ju vyhľadávajú aj pre spleť predajní suvenírov, čo vlastne máme v pláne aj my.
Poobede meníme program a ideme na zážitkový "let" FlyOver Canada v pristavnom termínáli Canada Place, ktorá sa svojou architektúrou ponáša na loď, odkiaľ sa na plavbu vydávajú výletné lode. Ide o atrakciu lietajúceho divadla, ktoré malo svoju premiéru v roku 2013 a s rôznymi obmenami ho ponúkajú návštevníkom Vancouvru z celého sveta. Je to niečo ako 5D kino, kedy cítite vietor vo vlasoch, kolíše to s vami a vy máte pocit, že letíte nad všetkými tými krásnymi miestami Kanady tak, ako by ste tam aj reálne boli.
Na tretí deň si konečne môžeme požičať auto, aby sme si pozreli aj širšie okolie a šetrili tak svoje nohy. Ideme si urobiť zásoby a nákup na viac dní. Poobedie trávime skôr na byte, aby sme si niečo aj uvarili a oddýchli si. Na druhý deň ráno nás čaká nepríjemná správa - zničili nám auto, resp. za bieleho dňa (deň predtým ako bolo auto zaparkované) nám dvaja týpkovia ukradli katalizátor., čiže auto je nepojazdné. Našťastie majiteľka auta to chápe a incident nahlasujeme aj na políciu. Je jasné, že potrebujeme iné auto. Máme ho zabookované na nasledujúci deň, takže slnečnú nedeľu využívame na prechádzku po pobreží ,(English Bay) smerom k Stanley Parku Zdá sa, že behanie je tu cez víkend "národným športom", počas cesty stretávame množstvo bežcov, ktorým sa nestíhame občas uhnúť. Prichádzame k sochám s rôznymi grimasami, tu to už chce dobrú kávu. Ale pozor, pod dobrou kávou si nepredstavujte to "vedro" čiernej kávy, vo veľkých papierových pohároch, ktoré si Kanaďania nosia všade so sebou. Niektorí z nás si teda dajú tú kavu a iní horúcu čokoládu resp. kakao. Večer nás čaká už len leháro a dobrý spánok. V pondelok ráno si ideme vyzdvihnúť naše druhé auto do časti Richmond a odtiaľ si to smerujeme do parku kráľovnej Elizabeth, ležiacom na kopci Little Mountain. Jeho povrch bol rozrytý, keď sa v 20. storočí ako lom využíval na ťažbu kameňa používanom pri stavbe prvých ciest vo Vancouvri. Z parku sa presúvame autom do ďalšej navštevovanej oblasti a časti severného Vancouvru - do zátoky Deep Cove. Prostredie je malebné a už teraz si viem predstaviť ako krásne to musí vyzerať v lete. V Deep Cove sa natáčal napr. aj seriál Cedar Cove (slov. Zátoka nádejí).
Nasledujúci deň nás čaká cesta do 125 km vzdialeného lyžiarskeho strediska Whistler. S Vancouvrom ho spája veľmi známa cesta Sea to Sky Highway (Highway 99), ktorá končí až v Spojených štátoch. V roku 2010 sa vo Vancouvri a aj tu vo Whistleri konali Olympijskí hry. Olympijská a paraolympijská dedina vo Whistleri sa nachádza v údolí Cheekamus Valley, vzdialenom 20 km od všetkých športovísk vo Whistleri. Hostila vyše 2400 atlétov, trénerov a zamestnancov olympijského výboru. Aj keď je začiatok marca, je tu pomerne dosť lyžiarov a zdá sa,. že zimná sezóna ešte nekončí, práve naopak. Aj pocitovo je tu o čosi chladnejšie ako vo Vancouvri. V blízkej kaviarničke si dávame kávu a palacinky. Povinnou je samozrejme fotka pri olympijských kruhoch, za ktorými je detské ihrisko prispôsobené snehu. Vo Whistleri pracuje v kaviarniach a reštauráciách veľa Slovákov a Čechov, takže občas je dobré dávať si pozor na to, čo hovoríte, lebo vám môžu ľahko porozumieť :-) Cestou späť si urobíme menšiu zastávku na vyhliadku vo West Vancouver. Po príchode do centra máme na pláne ešte návštevu Vancouverskej verejnej knižnice (Vancouver Public Library) ktorá svojou atypickou architektúrou pripomína rímske Koloseum. O túto knižnicu sa už takmer 20 rokov nezaujímajú len bežní čitatelia, ale aj hollywoodski filmári. Natáčali sa tu napr. filmy ako 88 minút, Imaginárium Dr. Parnassa (v ktorom si zahrali Heath Ledger, Christopher Plummer či Johnny Deep) alebo Šiesty deň s Arnoldom Schwarzenergrom.
8. marec, u nás oslavujeme MDŽ, my však vyrážame na celodenný výlet do mesta Victoria, ktoré je hlavným mestom kanadskej provincie British Columbia a nachádza sa na samom južnom cípe ostrova Vancouver, čo je ostrov v Tichom oceáne. Na loď prichádzame v poslednej chvíli, naše auto je takmer v poslednom rade, ale sme šťastní, že sme sa aj bez rezervácie skoro ráno dostali na loď vedúcu na ostrov. Cesta trvá hodinu a pol, čo sa dá v pohode zvládnuť, keďže sú tam reštaurácie, obchodíky a dokonca aj detský kútik na všetkých palubách. A taktiež množstvo miest na sedenie, dá sa tiež vyjsť na vonkajšiu palubu. Scenéria okolo oceánu je nádherná, cestou míňame menšie ostrovčeky a ani sa nenazdáme a už vystupujeme z lode. Victoria pripomína skôr anglické ako kanadské mesto. Mesto dostalo meno po kráľovnej Viktórii Keď sa Briti začali v 18. storočí usadzovať v Kanade, bola Viktória jednou z prvých britských osád na severozápadnom Pacifiku.
Prístav je veľmi čarovný, má taký švédsky nádych. Tá krásna kupolovitá budova je parlament, škoda, že vstupné schody do budovy boli v tom čase v rekonštrukcii. Na rozdiel od ruchu Vancouvru je tu relatívny pokoj. Dá sa tu prechádzať, v lete určite aj sedieť v tráve a len tak oddychovať. Nachádza sa tu však napr. aj vojnová námornícka základňa CFB Esquimalt, ktorá je hlavnou základňou kanadského vojnového námorníctva v Tichom oceáne. Victoria je mesto známe aj ako kanadské mesto záhrad.
Cestou naspäť, cca. 40 minút autom k prístavu, odkiaľ odchádza loď, nás opäť zastihla nepredvídaná udalosť. Síce sme vedeli, že bez rezervácie (so zakúpenými lístkami) je len polovičná šanca, že sa dostaneme na loď v tej kolóne áut, ale aj tak sme to skúsili nalodiť sa na tretiu poobede. Pred nami bolo ešte množstvo áut, keď krátko pred treťou ohlásili, že loď je plná. Neostávalo nám nič iné, ako počkať ďalšie dve hodiny. Našťastie pri diaľnici, neďaleko prístavu boli detské preliezky, kaviareň, WC, ktoré slúžili práve na to ako si skrátiť čas čakania na loď. Po dvoch hodinách plní nádeje sme stáli v rade, už to vyzeralo, že ani tentoraz sa tam nevojdeme, ale modliac sa v duchu sme sa na tú loď nakoniec dostali, za nami vošlo už len nejakých cca 10 áut. Cestou späť na lodi riadne fúkalo, preto sme sa len na krátky čas rozhodli vyjsť na vonkajšiu palubu. Bol to poriadne dlhý deň, ale počas neho sme videli veľa krásnych miest.
V ôsmy deň nášho tripu sme sa hneď z rána vybrali na Granville Island, časti Vancouveru, ktoré je známe svojou veľkou tržnicou Granville Island Public Market. Nájdete tu trhy s čerstvou zeleninou, rybami, mäsom, ovocím, sladkosťami i obchodíky s ručne vyrábanými produktami.
Po návšteve Granville Island sme stihli tiež oblasť Lynn Canyon, v ktorej sa nachádza visutý most Lynn Canyon Bridge, je o niečo kratší ako blízky most Capilano, ktorý visí na lanách vo výške 70 m nad zemou (tento je však spoplatnený). Bol to skvelý zážitok a na toto ročné obdobie tam nebolo veľa turistov takže sme sa v pohode počkali alebo na moste obišli. Cestou do Downtownu sme zašli ešte na pláž.
Vancouver je krásny svojou históriou, architektúrou, blízkosťou oceánu, prírodou a dobrým miestom na život. Je to rušné mesto, ktoré ako mnohé vo svete oplýva rozmanitosťou obyvateľov a kultúr. Ponúka veľa možností ako pracovať, študovať, jednoducho žiť obklopení prírodou a oceánom. Mala som pocit, že sa tu ľudia viac usmievajú, že si napr. pri práci nahlas spievajú, pri venčení psov sa s vami dajú do reči, ak sa pri nich pristavíte. Boli sme v Kanade krátko na to, aby sme ju spoznali takú, aká naozaj je. Je toho veľa, čo sa dá ešte vidieť a spoznávať. Toto je len zlomok toho, čo sme videli a zažili.
Ku koncu nášho pobytu vo Vancouvri nás ešte čakala cesta vlakom do Seattlu, odkiaľ sme mali letieť do ďalšej našej destinácie, o ktorej vám napíšem v ďalšom článku. Na konci nás ešte zaskočila správa cestou vo vlaku do Seattlu. keď vlak nečakane zastal v americkom mestečku Bellingham. Tam nám oznámili, že ďalej vlak nejde. Boli to trochu šoky, a hlavne keď sme boli bez internetu a možnosti iného spojenia. Vysadili nás na stanici, kde jedinou možnosťou bolo chytiť nejaký taxík, ktorý nás odviezol na letisko v meste a odtiaľ shuttle busom do Seattlu. Našťastie sme prekonali aj túto prekážku a do Seattlu sa nakoniec po 3 hodinách v autobuse dostali.
Ak ste dočítali až sem, budem rada, ak mi dáte spätnú väzbu ako sa vám môj článok páčil/nepáčil. Budem sa tešiť. V ďalšom článku vás zavediem do mesta, ktoré nikdy nespí.
instagram: terez_cita