Tam, kam nás mapa zavedie

Tento cestopis opisuje cestu, ktorá je krátkou zastávkou v Ríme (nie je výlučne o Ríme) . Do Ríma sme cestovali z iného miesta, prímorského strediska po skončení pracovnej letnej sezóny. Počas cesty sme striedavo cestovali vlakom a autom. Vlakom  - cesta z Rimini do Ríma a cesta do Tivoli,, autom sa k nám, pripoja mamina s kamarátkou. 

Tento výlet tu ani zďaleka nekončí. Bude pokračovať v nasledujúcom článku, kde sa budeme postupne presúvať cez Slovinsko a Maďarsko domov na Slovensko. (preto to auto).        

11. septembra 2012 vyrážame z Rimini vlakom do Ríma, nášho obľúbeného európskeho mesta  Vystupujeme na hlavnej stanici Termini, začína byť teplo, takže meníme oblečenie, nechávame nejakú batožinu v úschovni na stanici a vezieme sa metrom do centra.

V Ríme je krásny slnečný deň, ktorý si užívame prechádzaním sa po pamiatkach, ktoré sú nám už známe... keďže tu nie sme po prvýkrát, nielen ako turistky.  

DEŇ 2

Po celodennom chodení prichádzame na ubytovanie v Sacrofane (cca. 20 km od Ríma), kde prespíme jednu noc a nasledujúce ráno odchádzame opäť do hlavného mesta, aby sme si opäť užili "rímsky život" 

K večeru sa máme ubytovať v dohodnutom dome blízko Vatikánu, teda Vatikánskych múrov, ale ako sa zdá, nemáme kde bezpečne zaparkovať naše auto a tiež ubytovanie teda cesta k nemu vedie cez strmé schody dole... ale to by nebol až taký problém ako skôr to ako to tam vyzerá... všetko je tam stiesnené a vôbec to nevyzerá ako izba pre 4 osoby.

Opäť náš starý známy problém:..kde bezpečne zaparkovať auto?. Uličky sú úzke a väčšina parkovacích miest je už obsadená. Ubytovanie je v jednom z rímskych výškových domov na piatom poschodí, kde nás už čaká majiteľ bytu, ktorý nám nielen ochotne a za výbornú cenu ponúka ubytovanie ale tiež nám poradí nechať auto pred domom, konkrétne rovno pred reštauráciou, ktorá je pod domom.. zdá sa nám to spočiatku čudné a hlavné možno aj nebezpečné nechať auto len tak zaparkované kvasi v ceste. Ale majiteľ nás ubezpečí, že nie je sa čoho obávať a tak ho poslúchneme a auto necháme zaparkované na mieste, ktoré nám ukázal. Po hodinke a vybalení sa, si dáme večeru v spomínanej reštaurácii pričom pozeráme na naše auto. 

DEŇ 3

Celkom blízko to je od nášho ubytovania k bazilike Santa Maria Maggiore, kde si urobíme foto a od nej sa vyberáme k najznámejšej rímskej pamiatke - ku Kolosseu.

K večeru sme si prešli námestie Repubblica, ktorá je v blízkosti stanice Termini.. ďalší nocľah v bytíku J

DEŇ 4

Nasledujúce ráno sme si ako náš ďalší výlet zvolili záhrady v Tivoli, ktoré sú zhruba 20 km vzdialené od Ríma. Cestovali sme tam autom, čo nebolo síce jednoduché ... ak uvážime tie úzke uličky v Tivoli.. ako vo väčšine talianskych mestečiek... ale keď sme prišli k Ville d´Este, ku ktorej záhrady a fontány patria, zistili sme, že sú zatvorené, keďže bol pondelok. Tak sme si dali aspoň obed v meste blízko Vily a vybrali sa k ďalšej známej pamiatke asi tak 5 km od Tivoli - k Hadriánovej vile, Vile cisára Hadriána. 

Niekdajšie letné sídlo cisára Hadriana (76 - 138 n. l.) sa rozkladá na úbočiach tiahleho pohoria a predstavuje komplex palácov, kúpeľov, pavilónov a vodných plôch rámcovaných záhradami. Villu Adrianu tvoril komplex desiatok budov zahŕňajúci obytné miestnosti, kúpele, divadlo, chrámy, záhrady a bazény, bývanie pre otrokov a kasárne pre vojakov i podzemné priestory, vodu privádzal akvadukt, skrátka išlo o menšie mesto o rozlohe 120 hektárov.

Vila Adriana nás celkom uchvátila, dýchala z nej atmosféra antiky a starého Ríma J Takže nakoniec náš výletný deň neskončil až tak zle, aj napriek tomu, že záhrady v Tivoli boli v ten deň zatvorené. Vynahradila nám to prehliadka Hadriánovej vily.

Cisárovi Hadriánovi, po ktorom je táto vila pomenovaná, sa údajne v Ríme veľmi nepáčilo, a tak dal vybudovať túto vilu, ktorá je dnes súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO. Našli sme tam zvyšky cisárskeho paláca, tzv. Vodné divadlo, kúpele - malé aj veľké. 

Žiaľ, z Hadriánovej vily sa do dnešných čias zachovalo len niekoľko zrúcanín a umeleckých diel, ktoré sú v rímskych a vo vatikánskych múzeách. Na čom sa nepodpísal zub času a miestni obyvatelia, ktorí najmä počas stredoveku mnohé stavby doslova rozobrali, dokonal v 16. storočí kardinál Hyppolit II. d'Este. Na vilu, ktorú si v Tivoli dal postaviť, totiž použili materiál a artefakty práve zo slávnej starovekej rezidencie cisára Hadriána.

DEŇ 5

Takže náš druhý pokus - dostať sa do Villy d´Este v Tivoli a znova vidieť záhrady a fontány v Tivoli. Ale najskôr sa ešte vrátim k našej ceste do Tivoli. Po predchádzajúcej skúsenosti s premávkou sme radšej auto nechali na našom mieste a rozhodli sa ísť vlakom, čo trvalo podstatne kratšie. Takže sme sa vybrali najprv metrom z Termini na stanicu Tiburtina. Tam sme si zistili, kedy nám ide vlak do Tivoli... čas sme vedeli, vlastne aj nástupište a keďže sme mali ešte dosť času, nejako sme sa ani neponáhľali na to nástupište...

A až prišiel čas kedy sme mali vyraziť k vlaku, a prišli myslím k nástupišti 2, ľudí nikde, vlak takisto.. len sa tam zrazu objavil chlapík, ktorý nám oznámil... že vlak do Tivoli ide z iného nástupišťa z dôvodu nejakých prác, a to nástupište bolo myslím jedno z posledných. Ale posledná jeho veta "ale ak chcete stihnúť, musíte si pohnúť, lebo vlak za chvíľu odchádza".. nás nakopla ako rakety  a dali sme zrazu taký beh k tomu nástupištu, že nás v tej chvíli ani nič iné nezaujímalo len ako stihnúť ten vlak 

Hneď po tom, ako sme zistili, že máme ísť na iné nástupište, nás ešte na chvíľu zastavili nejaké americkí alebo anglickí turisti, ktorí vlastne tiež mali namierené do Tivoli... v tom strese sme im ani neodpovedali, jediná duchaplná mamka im ukázala smerom, kam sme bežali aj my so slovami "Come, come" ...  Po našom "super bežeckom výkone", počas ktorého sme kde čo stratili (fľašu s vodou a skoro aj dáždnik) sme nakoniec na ten vlak dobehli a celé udychčané nasadli doň... a začali sa rehotať, vlak sa hneď nepohol, takže by sme to tak či tak stihli. 

Takže dôležité bolo, že sme sa už viezli do Tivoli J Zo stanice to bolo riadny kúsok k Ville d´Este, ale nakoniec sme to našli, kúpili si lístky a cez interiér Vily sme sa vlastne dostali aj k záhradám a fontánam, ktoré sme tak túžili vidieť.

 Povedzme si ešte niečo o mestečku Tivoli. Mestečko Tivoli sa nachádza v rímskej provincii Lazio a má 56 503 obyvateľov. Je to mesto posadené na úpätí Sabínskych hôr, ktoré za uplynulých 2000 rokov videlo mnoho slávnych letných hostí: v cisárskej dobe tu odpočívali Maecenas, Sallustius, cisári Augustus a Hadrián, v renesančnej dobe tu zaistila územie bohatá rodina d´Este.

Villa d´Este je považovaná za "kráľovnu vil" a za jeden z najkrajších renesančných výtvorov svojho druhu. Vidiecke sídlo vznikalo od roku 1550 na pozemku benediktínskeho kláštora, autorom plánov je architekt Pirro Ligorio. Zadavateľom stavby bol bohatý a vzdelaný kardinál Ippolito d´Este, člen aristokratického rodu pochádzajúceho z Ferrary. Až do konca prvej svetovej vojny sídlo vlastnil rakúsky arcivojvoda František Ferdinand d´Este. 

Po prehliadke paláca sa zo sály vyzdobenej freskami vstupuje cez terasu a schodisko do terasovitej záhrady, kde je nespočetné množstvo fontán, kaskád a sôch. Zaujímavá je Viale delle Cento Fontane (tzv. Alej 100 fontán) a Fontana dell´Organo, ktorej vodné hry odnedávna zase rozoznievajú tóny varhan.    

V ten deň sme mali tiež krásne počasie, takže sme si užili Tivoli ako sa len dalo  tá zeleň, fontány, čerstvý vzduch, slnko.. všetko nám dá sa povedať "hralo do karát". Z Tivoli sme odchádzali plné krásnych dojmov a zážitkov, s novými informáciami a fotkami, ktorých nebolo málo. Z Tivoli sme sa opäť vlakom vrátili do Ríma na naše ubytovanie.

V ďalšom článku sa presunieme do renesančnej Florencie.